Jan Šinágl angažovaný občan, nezávislý publicista

   

Strojový překlad

Kalendář událostí

čt dub 11 @08:30 -
OS Kolín - II. kolo: Šinágl a spol. obžalován
čt dub 18 @17:30 -
Praha Americké Centrum: ETIKA UMĚLÉ INTELIGENCE
st dub 24 @08:30 - 11:00PM
Zlín - konference: Baťův odkaz světu
čt dub 25 @09:00 - 01:30PM
Zlín - konference: Baťův odkaz světu

Nejnovější komentáře

  • 28.03.2024 15:57
    Číslo 13 ‧ 28. března ‧ 2024 Týdeník Echo AD Rodina, nebo ...

    Read more...

     
  • 27.03.2024 18:58
    ČR dostane z EU 73 miliard Kč na investice do dopravy či ...

    Read more...

     
  • 27.03.2024 18:44
    „Lockdowny mají závažnější důsledky než samotný covid“ Z ...

    Read more...

     
  • 27.03.2024 08:59
    Mezinárodní ratingová agentura Moody's dnes zhoršila ...

    Read more...

     
  • 27.03.2024 07:26
    Vážení přátelé zahrádkáři a sympatizanti ZO ČZS Pod Majerovic ...

    Read more...

     
  • 25.03.2024 17:28
    Universal supranational citizen Why does today's Europe face ...

    Read more...


Portál sinagl.cz byl vybrán do projektu WebArchiv

logo2
Ctění čtenáři, rádi bychom vám oznámili, že váš oblíbený portál byl vyhodnocen jako kvalitní zdroj informací a stránky byly zařazeny Národní knihovnou ČR do archivu webových stránek v rámci projektu WebArchiv.

Citát dne

Karel Havlíček Borovský
26. června r. 1850

KOMUNISMUS znamená v pravém a úplném smyslu bludné učení, že nikdo nemá míti žádné jmění, nýbrž, aby všechno bylo společné, a každý dostával jenom část zaslouženou a potřebnou k jeho výživě. Bez všelikých důkazů a výkladů vidí tedy hned na první pohled každý, že takové učení jest nanejvýš bláznovské, a že se mohlo jen vyrojiti z hlav několika pomatených lidí, kteří by vždy z člověka chtěli učiniti něco buď lepšího neb horšího, ale vždy něco jiného než je člověk.

 


SVOBODA  NENÍ  ZADARMO

„Lepší je být zbytečně vyzbrojen než beze zbraní bezmocný.“

Díky za dosavadní finanční podporu mé činnosti.

Po založení SODALES SOLONIS o.s., uvítáme podporu na číslo konta:
Raiffeisen Bank - 68689/5500
IBAN CZ 6555 0000000000000 68689
SWIFT: RZBCCZPP
Jan Šinágl,
předseda SODALES SOLONIS o.s.

Login Form

Trojan JosefStatečný Čechoslovák, velel v roce 1950 armádě 26.000 mužů na Slovensku, připravených k bojiTrojan CIA 110750 proti komunistickému režimu - Charakterem a schopnostmi připomínal M.R. Štefánika - Byl komunisty popraven 29. prosince 1953, jako jeden z posledních politických vězňů ve vykonstruovaném procese – Kpt. Josef Trojan byl velmi nepohodlným svědkem a uznávanou, nekomunistickou autoritou. Proto musel být odstraněn – Byl i generálním ředitelem firmy Baťa a oblastním ředitelem kožařského a gumárenského průmyslu na Slovensku, blízkým spolupracovníkem Jana Antonína Bati.

… Po príchode domov, aj keď ešte nie celkom uzdravený, sa Josef Trojan opäť púšťa do práce, veď vilu, ktorú obýval, našiel spustnutú po nemeckom besnení, podobne ako Baťovany. Netrvá však dlho a útrapy Josefa Trojana ako aj nasadenie jeho života za vlasť je ocenené. Získava niekoľko vyznamenaní, medzi inými i juhoslovanské priamo od Tita, či Rad bieleho leva za víťazstvo od prezidenta ČSR Gottwalda. Okrem toho sa Josef Trojan stal i poslancom dočasného národného zhromaždenia, ale neskôr i gen. riaditeľom podniku Baťa – Baťovany, dokonca aj oblastným riaditeľom kožiarskeho a gumárenského priemyslu na Slovensku. Z Josefa Trojana sa tak stal veľmi významný človek, ktorý sa stýkal so špičkami vtedajšej ČSR ako boli prezident Beneš, gen. Svoboda, min. zahr. vecí Clementis a i. Po roku 1948 sa však k moci dostávajú komunisti a začína sa v ČSR totalitný režim podobný tomu v ZSSR.

… Zdalo by sa, že definitívny zlom nastane po páde komunistického režimu v roku 1989. Avšak ani tri ponovembrové súdy nerozhodli inak, naďalej brali do úvahy vyšetrovacie a konšpiračné metódy Štb z 50 rokov a nebrali do úvahy výpovede svedkov z roku 1969. Hoci kpt. Trojan vykonal pre Československo veľa hrdinských a záslužných činností, pri ktorých šlo o život nielen jemu, ale i jeho celej rodine, vytratila sa jeho osoba zo širšieho historického povedomia, ba i po roku 1989 bola neraz negatívne hodnotená. Historická postava kpt. Josefa Trojana ešte stále čaká na svoje celkové objektívne historické spracovanie, ktoré by malo vyjsť knižne pri príležitosti 110. Výročia jeho narodenia.

Kapitán Josef Trojan

Písal sa 25. marec 1906, keď sa v Horních Heřmanicích (okres Třebíč), v tej dobe, ešte v Rakúsko – Uhorsku, narodil do rodiny Trojanových syn Josef. Josef bol z troch chlapcov najstarší, pričom mal ešte tri sestry. Jozefov otec bol roľník a manželia Trojanovi vlastnili niekoľko polí a statok. Josefovi ako najstaršiemu synovi bolo predurčené jedného dňa prevziať po otcovi statok. Keď vychodil obecnú hospodársku školu v neďalekom Veľkém Meziříči, bolo už po vojne a Rakúsko – Uhorsko, v ktorom sa narodil, prestalo existovať a nahradilo ho okrem nových iných štátov i Československo. Nový štátny útvar priniesol Čechom a Slovákom nové pomery, v ktorých mohli slobodne rozvíjať svojho ducha a predstavy. K takým občanom sa zaradil i Josef Trojan, ktorý sa nezľakol ani počas mnohých krízových etáp našich dejín v 20. storočí.

Po absolvovaní hospodárskej školy ďalšie tri roky pomáhal svojim rodičom na statku až do doby, kedy nastúpil na základnú vojenskú školu. Základnú vojenskú školu ukončil v roku 1928. Už počas povinnej vojenskej služby sa naplno prejavil jeho vojenský talent, no Josef odmietol podpísať reverz o tom, že zostane na vojne. Pravdepodobne to nebolo ľahké rozhodnutie, keďže Josef už odmalička prechovával sympatie k vojsku. Ako prvorodený syn sa však musel vrátiť k otcovi, aby mu pomáhal na statku, keďže na vojenskú službu nastúpil i mladší brat.

Nasledujúci čas opäť trávil niekoľko mesiacov na rodnom statku. Po príchode brata domov Josef nastúpil ako hospodársky adjuntant do kláštora, no zlákala ho vidina lepšej sebarealizácie a väčšieho zárobku u Baťu. Písal sa rok 1931 a od tejto chvíle sa Josefov život naplno a navždy spečatil s firmou Baťa. Josef od prvého momentu ako nastúpil do firmy Baťa vynikal usilovnosťou a cieľavedomosťou, nie raz sa preto stal i cieľom posmechu spolupracovníkov. No ovocie úspechu nenechalo na seba dlho čakať a Jozef sa stal účtovníkom firmy Baťa, čo v tej dobe znamenal nemalý úspech. No kariérny vzostup bol však taký strmý, že po ďalších troch mesiacoch bol menovaný za správcu pobočného závodu v Třebíči – Borovine. Práve tu sa spoznal so svojou ženou Stanislavou, do ktorej sa Josef Trojan v roku 1933 zahľadel a napokon si ju po ročnej známosti zobral za manželku. Po 14 mesiacoch sa im narodilo prvé dieťa potom druhé...

Čas postupne plynul a Josef Trojan dokázal fabriku v Třebíči na rozdiel od svojho predchodcu výrazne povzniesť, čím si získal obrovský rešpekt. Práve preto prišla v roku 1938 veľmi lákavá ponuka, ktorú manželia Trojanovi nemohli odmietnuť. Josef Trojan dostal ponuku pracovať ako správca majetkov v Šimonovanoch na Slovensku. Manželia Trojanovi na túto ponuku reflektovali a prijali ju. Josef Trojan sa tak spolu s manželkou a celou svojou mladou rodinou presťahoval na Slovensko do neveľkých Šimonovian.

Šimonovany v tej dobe bola priemerná zanedbaná slovenská dedina na konci tridsiatych rokov, no ako to bolo u baťovcov zvykom, pustili sa s veľkou vervou do diela. Behom niekoľkých mesiacov už stáli prvé továrenské objekty a nová osada Baťovany sa neustále rozrastala. Už v roku 1939 mala osada 839 obyvateľov a v nasledujúcich rokoch dosahovala nevídaný rozvoj na poli stavebnom, spoločenskom, športovom..., pričom si treba uvedomiť, že išlo o roky druhej svetovej vojny. Aj samotná obec Šimonovany, v ktorej chotári vyrastali Baťovany, prosperovala a dokonca ašpirovala na dedinu roka.

Manželia Trojanovi si po nasťahovaní do miestnej vily dlho radosť z nového miesta a ďalšieho napredovania neužili. Ešte v roku 1938 radosť zatienili obavy z ďalšieho vývoja. Nastal Mníchov a neskoršie i rozpad ČSR. Ešte počas samotnej existencie ČSR museli opustiť Slovensko českí zamestnanci, no rodiny Trojanovej sa to však netýkalo, keďže Josef dostal výnimku ako potrebný resp. nepostrádateľný pre hospodársky rast mladého slovenského štátu. Josef Trojan sa tak stal s jedným z dôležitých hospodárskych činiteľov Slovenska, no i napriek tomu sa ako cudzí element (Čech) dostal pod drobnohľad bezpečnostných orgánov a hrozila mu deportácia do protektorátu Čechy a Morava.

Aj napriek týmto okolnostiam sa Josef Trojan nezmieril s osudom, ktorý postihol nielen jeho, ČSR, ale i celú Európu a zapojil sa do protifašistického odboja. Už niekedy v rokoch 1940 a 1941 postupne nadväzoval styky s podobne orientovanými odbojármi a skupinami. Jeho ilegálna činnosť sa prejavila hneď od roku 1939, keď pomáhal s úkrytom a prechodom cez Slovensko Čechom, ktorým doma hrozilo zatknutie, neskôr pribúdali i iné národnosti ako Rusi, Ukrajinci, Kirgizi. Okrem iných sa v tomto období ako jeden z hlavných činiteľov Šimonovian - Baťovian Josef Trojan často dostával do kontaktu s Ferdinandom Beňuškom, miestnym obvodným notárom, ktorý bol zhodou okolností bratom Jozefa Beňušku, prednostu UŠB (Ústredia štátnej bezpečnosti). Kontakty s menovanými bratmi neskôr po vojne poslúžili na očierňovanie Trojanovho mena a komunistická moc sa túto skutočnosť snažila premietnuť do vykonštruovaného politického procesu. Samotné styky však vyplývali z Trojanovho postavenia a neraz veľmi príhodne slúžili ako krycí manéver. Okrem toho cez bratov Beňuškovcov sa Trojan dozvedel mnohé tajné informácie, ktoré využil v odboji. Vďaka týmto informáciám dokázal včas varovať svojich spolupracovníkov pred zatknutím, pričom on sám unikol zatknutiu, ktoré žiadal minister vnútra Alexander Mach, ale na zásah Jozefa Beňušku k nemu nedošlo. Ten, ako sa vyjadril významný slovenský historik Jozef Jablonický, touto pomocou si chcel zabezpečiť alibi po vojne.

Okrem nadväzovania stykov, získavaniu informácií a pomoci prenasledovaným, snažil sa Jozef Trojan zo svojej pozície zabezpečovať ilegálne bunky a neskoršie povstanie aj materiálne. Išlo zväčša o obuv, zbrane, muníciu sanitný materiál, odev, proviant a pod. Neskoršie bol povstaniu daný k dispozícií i vozový park firmy Baťa. Josef Trojan sa tak chtiac nechtiac stáva jednou z vedúcich osobností partizánskeho hnutia v strednom a hornom Ponitrí. Svedčí o tom aj fakt, že vysielačku, ktorú náhodne našli žandári v dedine Veľké Uherce, odovzdali samotnému Trojanovi, ktorý ju následne odoslal do Banskej Bystrice, centra povstalcov. Josef Trojan sa predvečerom vypuknutia povstania zaradil medzi z najväčších protagonistov občianskeho odboja. Veď udržiaval styky s viacerými významnými osobami zapojených do príprav povstania menovite, napr.: s pplk. Kišš-Kalinom, guvernérom NBS a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie Imrichom Karvašom či neskorším hlavným veliteľom povstania pplk. Golianom.

Povstanie kpt. Trojana nezastihlo nepripraveného, veď už v noci z 26. na 27. augusta poslal do bezpečia svoju tehotnú manželku spolu s deťmi. No nie všetci armádni dôstojníci boli na povstanie pripravení a ochotní sa dať do jeho služieb. Preto sa Josef Trojan ujal iniciatívy a posiela časť z 2000 povstalcov, ktorí sa v Baťovanoch dobrovoľne prihlásili do povstania, smerom na Nitru. Práve pri Nitre, konkrétne v dedine Lužianky, došlo 31. augusta 1944 k prvému stretu s Nemcami. K ďalším stretom postupne došlo i v Mýtnej Novej Vsi a na narýchlo vybudovanej obrannej čiare Urmince - Topoľčany- Krnča. Josef Trojan týmto napádaním a bojom s Nemcami už pred Baťovanmi získaval čas na vybudovanie obrany v Baťovanoch, získanie potrebného materiálu a dodatočné rýchle vycvičenie mužov. Práve potrebný vojenský materiál, ktorý bol potrebný na zadržanie ťažkých nemeckých zbraní, získal Josef Trojan v topoľčianskej posádke. Josef Trojan po dohovore s miestnym váhajúcim veliteľom kpt. Malárom a po spacifikovaní miestnych gardistov získal 18 vagónov vojenského materiálu a 9 poľných diel tak dôležitých na obranu Baťovian. Podobne Trojan získal vojenský materiál aj vo vojenských skladoch v Bošanoch a v Zemianskych Kostoľanoch, no tu už boli miestni velitelia priamymi spojencami kpt. Trojana, veliteľa všetkých hornonitrianskych partizánov. Medzi najvýznamnejších Trojanových spolupracovníkov patrili kpt. Weinhold, mjr. Hanes, kpt. Nemec, por. Drobný, Albín Grznár a i.

Po úporných zadržiavacich bojoch sa Nemcom napokon podarilo obsadiť 3. septembra Topoľčany a následne zaútočiť na Baťovany. Práve v Baťovanoch pod vedením kpt. Josefa Trojana sa odohrala pravdepodobne najslávnejšia obranná kapitola dvojmesačnej povstaleckej histórie. Vojaci, dobrovoľníci a  miestni partizáni zadržiavali pri Baťovanoch kompletnú bojovú skupinu SS Schill od 4. až do 9. septembra. Povstalci tu na rozdiel od niektorých iných úsekov povstaleckého frontu prejavili vysokú bojovú morálku, čo v konečnom dôsledku dokazujú ich veľké straty. Vojenské ústredie v Banskej Bystrici nedokázalo úplne doceniť strategické postavenie Hornej Nitry a neposkytlo mu náležitú pomoc. Svedčí o tom prechod trnavskej vojenskej posádky Baťovanmi. Dobre vyzbrojení muži tadiaľto prešlo a zastavili sa až na Pohroní. Dôležitosť Hornej Nitry zvýrazňovali hlavne vojenské sklady v Zemianskych Kostoľanoch, kde sa nachádzala najväčšia zásoba pohonných hmôt na povstaleckom území. Bolo to asi 1,4 až 1,5 milióna litra benzínu. Hlavným cieľom povstalcov bolo teda ubrániť Baťovany a zdržať Nemcov čo najdlhšie, aby boli tieto zásoby premiestnené na bezpečnejšie miesto. To sa však nepodarilo, pretože vojenské ústredie si až neskoro uvedomilo strategický význam Hornej Nitry.

Po páde Baťovian nasledoval postupný ústup a neustále boje, pričom približne 80 povstalcov na rozkaz kpt. Trojana zostalo v tyle nemeckej armády. Veľké uznanie sa dostalo brigáde kpt. Trojana 2. októbra 1944, kedy bola začlenená ako samostatný prápor k 2. čsl. paradesantnej brigáde, najelitnejšej zložke povstania. Bolo to vyjadrenie obrovskej dôvery za nebojácne vojenské nasadenie a za obete, ktoré brigáda, na rozdiel od niektorých partizánskych jednotiek, niesla. Po bojoch pri Hornej Vsi, Vyhniach, Banskej Belej a ďalších iných významných miest a po páde Banskej Bystrice a SNP sa dostala brigáda kpt. Trojana až na vrch Ďumbier. Práve na vrchu Ďumbier došlo k porade a následnému rozkazu kpt. Trojana, ktorý sa rozhodol vrátiť späť na Hornú Nitru a pôsobiť tak v tyle nepriateľa.

Presun po skupinách trval tri týždne a po počiatočnom zastabilizovaní a doplnení mužstva začali v priebehu decembra 1944 partizáni pod velením kpt. Trojana narúšať miestne spoje, a prepadať nepriateľské kolóny. Zmena situácie však nastala rýchlo a v polovici februára došlo k prechodu cez Hron a za ťažkých bojov spojeniu s červenou armádou. Partizánsky oddiel bol pridelený do II. ukrajinského frontu maršala Malinovského k 1. bukureštskej divízií. Brigáda sa takto zúčastnila ťažkých bojov o Banskú Štiavnicu a Pukanec, odkiaľ bola presunutá k Leviciam a v oslobodzovacom boji pokračovala až po moravské hranice. Po oslobodení bola odvelená do Baťovian, kde aj bola rozpustená. V samotných bojoch bol i sám kpt. Trojan zranený do nohy, pričom si istý čas poležal v nemocnici v  Košiciach. Koncom apríla 1945 sa konečne opäť prinavrátil domov do Šimonovian- Baťovian, spolu so svojou manželkou a už so štyrmi deťmi. Stanislava Trojanová nielenže 8 mesiacov počas jesene a zimy sa túlala a prespávala pod holým nebom v horách so svojimi tromi deťmi, pričom neraz boli mokrí, hladní, a plní strachu z toho, že by ich niekto udal, či spoznal, no porodila aj štvrté dieťa! Veľkú obeť tak podstúpila celá rodina kpt. Trojana.

Po príchode domov, aj keď ešte nie celkom uzdravený, sa Josef Trojan opäť púšťa do práce, veď vilu, ktorú obýval, našiel spustnutú po nemeckom besnení, podobne ako Baťovany. Netrvá však dlho a útrapy Josefa Trojana ako aj nasadenie jeho života za vlasť je ocenené. Získava niekoľko vyznamenaní, medzi inými i juhoslovanské priamo od Tita, či Rad bieleho leva za víťazstvo od prezidenta ČSR Gottwalda. Okrem toho sa Josef Trojan stal i poslancom dočasného národného zhromaždenia, ale neskôr i gen. riaditeľom podniku Baťa – Baťovany, dokonca aj oblastným riaditeľom kožiarskeho a gumárenského priemyslu na Slovensku. Z Josefa Trojana sa tak stal veľmi významný človek, ktorý sa stýkal so špičkami vtedajšej ČSR ako boli prezident Beneš, gen. Svoboda, min. zahr. vecí Clementis a i. Po roku 1948 sa však k moci dostávajú komunisti a začína sa v ČSR totalitný režim podobný tomu v ZSSR.

Podobne ako nad inými nezávislými a samostatne mysliacimi partizánskymi veliteľmi, ktorí sa necítili a neboli komunistickej strane ničím viazaní, sa nad Josefom Trojanom začali zmrákať mraky. A hoci bol z viacerých kanálov upozorňovaný na to, že sa voči nemu chytá zakročiť štátna moc, odmietol opustiť ČSR. Odôvodňoval to tým, že nebojoval za slobodu vlasti, aby z nej utekal. Josefa Trojana napokon štátna bezpečnosť bez akýchkoľvek predošlých pozbavení vedúcich postavení zatkla na Vianoce 1949 v Prahe. Po Trojanovom zatknutí sa jeho manželka Stanislava Trojanová dlho nič nedozvedela, preto sa snažila intervenovať a naliehať na bývalých vysokopostavených priateľov a známych, no tí ju buď ignorovali, alebo sa pred ňou zatajovali. Osud Josefa Trojana sa zdal byť spečatený. Bolo treba už „len“ vymyslieť obvinenie a vyniesť následný verdikt. Avšak aj napriek mučeniu a pobytu v komunistickom väzení, ktoré bolo v tomto prípade neobvykle dlhé, keďže trvalo až do konca roka 1953, nepodarilo sa Josefa Trojana spojiť so žiadnou skupinou, či relevantným obvinením. Aj napriek tomu, že v roku 1953 zomreli krátko po sebe Stalin a Gottwald, Josef Trojan veľa vo väzení skúsil a zažil a bol veľmi nepohodlným svedkom a nekomunistickou autoritou. Musel byť preto odstránený.

Obvinenie, na základe ktorého bol nad Trojanom vynesený rozsudok, nebola napokon protištátna činnosť, ale vtiahnutie Josefa Trojana do miestneho zločinu v Baťovanoch. V aprili-máji 1945 došlo k zavraždeniu niekoľkých ľudí v Baťovanoch, pričom súd po vykonštruovanom procese a na základe vynútených obvinení uznal Josefa Trojana vinného z navádzania k vražde spomenutých občanov. Josef Trojan tak bol 29. decembra 1953 popravený ako jeden z posledných politických väzňov.

Manželka Stanislava Trojanová ako aj jeho deti nestratili nielen otca a manžela, ale aj normálny spôsob života. Boli nútení opustiť svoj domov, deti neboli prijaté na školy, príjem rodiny bol značne obmedzený, nehladiac na nezávideniahodné spoločenské postavenie. Zmena nastala príchodom 60. rokov, kedy došlo k politickému uvoľneniu a tým aj k rehabilitácií politických procesov z 50 rokov. V roku 1969 malo dôjsť k rehabilitácií Josefa Trojana na základe výpovedí strelcov, ktorí zabili v máji 1945 občanov Baťovian, avšak prokurátor sa odvolal, nastala normalizácia a rozsudok už nenadobudol právoplatnosť.

Zdalo by sa, že definitívny zlom nastane po páde komunistického režimu v roku 1989. Avšak ani tri ponovembrové súdy nerozhodli inak, naďalej brali do úvahy vyšetrovacie a konšpiračné metódy Štb z 50 rokov a nebrali do úvahy výpovede svedkov z roku 1969. Hoci kpt. Trojan vykonal pre Československo veľa hrdinských a záslužných činností, pri ktorých šlo o život nielen jemu, ale i jeho celej rodine, vytratila sa jeho osoba zo širšieho historického povedomia, ba i po roku 1989 bola neraz negatívne hodnotená. Historická postava kpt. Josefa Trojana ešte stále čaká na svoje celkové objektívne historické spracovanie, ktoré by malo vyjsť knižne pri príležitosti 110. Výročia jeho narodenia.

 

V Partizánskom 7. Marca 2014 Mgr. Vladimír Marko

* * *

Trojan CIA 110750Připojuji tajné dokumentyCIA ze dne 11.7.1950, 19.7.1950, Pocházejí z Národního archívu USA (National ArchivesTrojan CIA I 190750 at College Park, 8601 Adelphi Road, College Park, MD 20740-6001).

Vladimír Marko píše, že kpt. Josef Trojan byl zatčen v Praze na Vánoce 1949. V dokumentu CIA ze dne 19.7.1950 stojí, že Trojan byl zatčen 8. ledna 1950, asi dva dny před plánovaným povstáním. V dokumentu CIA ze dne 11.7.1950 se píše, že byl podle Trojana zatčen "Ve čtvrtek před Štědrým dnem 1949.“

Z dokumentu CIA ze dne 11.7.1950:

1. Kolem 10. ledna 1950, bylo naplánováno ozbrojené povstání na Slovensku. Záložní kapitán Trojan, manažer firmy Bati v Šimonovany-Baťovany, měl k dispozici 6.000 mužů pod svým velením. Kontakt měl s vojenskými posádkami v Banské Bystrici, Liptovském sv. Mikuláši, Rožumberoku, Levoči, Popradu a Bratislavě. Bylo hlášeno dát Trojanovi Trojan CIA II 190750k dispozici odhadem až celkem 26.000 mužů. Povstání mělo být podporováno maršálem Titem, důvěrným přítelem Trojana. Během Slovenského povstání v roce 1944, byl Trojan velitelem partyzánské jednotky, známé jako "Velitelství štábu kapitána Trojana."

2. Dne 6. ledna 1950 byl plán vyzrazen a několik lidí bylo zatčeno, včetně velitele levočské posádky, který pak vyzradil podrobnosti o ozbrojeném povstání. Trojan a jeho tým, stejně jako mnoho důstojníků, členů Baťovy tovární milice a ostatní osoby připravené pro povstání, byli zatčeni 8. ledna 1950.

* * *

Ve věci jsem oslovil už před lety jak ÚSTR, tak ÚPN (už roky se zajímám o historii firmy Baťa a zejména o životní osudy Jana Antonína Bati a jeho rodiny), přes slib, jsem se žádné informace od obou institucí dosud neobdržel. Ani po 25 letech od pádu komunismu v naší zemi neví veřejnost, že na Slovensku byla v roce 1950 připravena armáda takřka 30.000 mužů, postavit se se zbraní totalitnímu režimu. Věřme, že kpt. Josef Trojan bude brzy rehabilitován stejně jako byl soudem rehabilitován jeho spolupracovník Jan Antonín Baťa. Ten se dočkal spravedlnosti po 67 letech – už na onom světě! Kpt. Josef Trojan už čeká na spravedlnost na onom světě 61 let?! Věřme, že se jí kpt. Josef Trojan dočká dříve než Jan Antonín Baťa. Nechť je tento článek slovenského historika prvním příspěvkem. Knihu Vladimíra Marka ke 110.výročí narození tohoto velkého Čechoslováka si rád zakoupím.

Kniha o kpt. Josefu Trojanovi, stejně jako knihy o firmě Baťa, gen. Josefu Mašínovi a Třech Králích a dalších zapomenutých hrdinech, by měly být povinnou četbou na všech stupních škol, aby se nastupující generace dozvěděly pravdu o naší minulosti a kdo byli ti  skuteční hrdinové.

 

Jan Šinágl, 11.3.2014

 

 

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 3.13 (8 Votes)
Share

Komentáře   

+2 #5 Vladimír Tvaroh 2017-01-01 17:40
Manželka Kpt.Josefa Trojana byla sestřenice
mého otce.Rád bych se ještě něco o historii
dozvěděl např. z knihy.T.V.
+1 #4 Jan Šinagl 2016-02-20 09:47
Autor viz článek, kontakt viz tiráž.
+2 #3 Juraj 2016-02-19 23:23
Chcel by som sa spýtať odkiaľ viete o pripravovanej publikácii a kto by mal byť jej autor. Ja sám už na tom pracujem 2 roky.Ak by sa dalo pošlite mi na vás e-mail, aby sme mohli komunikovať priamo. Juraj
+3 #2 Vladimír Krejči 2014-10-14 08:35
Môj starý otec Rudolf Mejzlík, pochádzajúci zo Studenca, okr. Třebíč, bol kamarát a spolubojovník. Pôsobil s ním počas SNP v roku 1944 v Partizánskej brigade kpt. Trojana.

Vladimír Krejči
+6 #1 Jiří Balajka 2014-10-06 07:54
J. Trojan bol dobrým známym môjho otca a ten aj pre neho ako finančný konzultant pracoval Trojan sa snažil aj v nových podmienkach v podniku zachovať Baťovský systém vedenia a pozval mnohých ve Zlíne vyhodených Baťovcov k spolupráci. Otec mi veľa rozprával o pozadí celej záležitosti aj o tom kto mal na svedomí jeho pád. Nemôžem jeho informácie overiť a ani verejne zverejňovať ale pokiaľ autor má záujem môže sa na mňa cez mail obrátiť. Otec mi rozprával aj o stretnutí čo mal s Čiperom a Šrobárom pred vypuknutím SNP a presunu finančných prostriedkoch fy. Baťa pred povstaním na Slovensko
J.B.

Komentovat články mohou pouze registrovaní uživatelé; prosím, zaregistrujte se (v levém sloupci zcela dole)